Na koľko sa cení žena?

  • Admin
  • 1 Views
  • 0 komentárov
  • rozhovor .

Jednou z veľmi zaujímavých a hlavne ešte stále veľmi aktuálnych tém je tá, o ktorej bude reč pri okrúhlom stole tábora. Samozrejme všetci vieme, že sme ešte veľmi ďaleko od úplnej rovnosti šancí. Aký máte názor ohľadom situácie na Slovensku v tejto oblasti? Vidíte nejaký pokrok?

Slovensko ratifikovalo za posledné viac ako dve desaťročia mnoho dokumentov o ľudských právach. Medzi nimi aj dokumenty ohľadom presadzovania a ochrany práv žien a  detí. Dokonca k nim boli vytvorené aj iné právne predpisy, akčné plány a realizačné plány. Musím však povedať, že dodržiavanie platných zákonov a predpisov v praxi je na veľmi nízkej úrovni. Kým ľudské práva sú pre súčasnú vládu len záležitosťou civilných organizácií, môžeme v tejto oblasti očakávať len veľmi malý pokrok. Len jeden konkrétny príklad: kým pracovníkov polície centrálne nepripravia na rozpoznanie a účinnú pomoc a konanie proti domácemu násiliu, násiliu páchaného na ženách a deťoch, dovtedy sa nemôže očakávať zníženie počtu žien zavraždených partnerom.

V čom vidíte cieľ tohto rozhovoru? Venovať prípadne pozornosť závažnosti tejto problematiky?

Chceli by sme týmto rozhovorom upozorniť na to, že otázka rovnosti žien sa týka celej spoločnosti, a nie len jej polovice, ktorú tvoria ženy. Harmonické a vyrovnané spoločenské prostredie sa môže vytvoriť len vtedy, ak sa budeme ako muži a ženy považovať za rovnocenných. A toto deklarujeme nielen slovami, ale dokážeme aj činmi. A tu nemyslím na to, aby muž pri dverách dal prednosť žene, alebo jej pomohol s kabátom. Toto sú totiž len milé gestá, ktoré potešia, ale nemajú nič spoločné s rovnosťou šancí. I keď sa o amerických feministkách zvykne tvrdiť, že sa urazia, ak ich muži pred dverami pustia ako prvé, či im pomôžu s kabátmi. Toto tvrdenie je pravdivé len natoľko, nakoľko je „reálne“ zobrazenie feministky na jednej karikatúre z 19. storočia: cylinder, cigara, baganče, mužský oblek a robustná postava. Stalo sa to v období anglických sufražetiek, žien bojujúcich za volebné právo. Vždy sa však našli muži-feministi, ešte aj v maďarskej vláde zo začiatku 20. storočia, ktorí podporovali práva žien. Dúfame, že čoraz viac ľudí pochopí, že rovnocennosť neznamená prebratie moci, len rovnaký podiel na ňom.

Podľa Vás mladá generácia (muži a aj ženy) sa zaoberajú touto problematikou? Napríklad bojujú mladé ženy o vlastné práva, sú dosť sebavedomé? Pozerajú sa muži na svoje polovičky, kolegyne atď. ako na rovnocenné partnerky?

Veľmi sa teším z tej tendencie, ktorá sa vytvorila za posledné roky. Teda, že mladé ženy a mladí muži sú otvorenejší voči rovnocennosti a feminizmu. I keď je pravda, že keby som sa na to spýtala, možno by sa na mňa nechápavo pozerali, a vyhlásili by, že oni nie sú feministi. Ale mladí muži sa chovajú k svojim deťom ako skutoční otcovia, hrajú sa s nimi, rozprávajú, ak treba perú, varia. Svoje polovičky vnímajú ako partnerov, často žijú v dvojkariérovom vzťahu, kde sa navzájom podporujú aj vo svojich profesiách, a domáce povinnosti si tiež rovnako podelia. Toto je základná myšlienka feminizmu: aby bola žena rovnocenná vo všetkých sférach života, aby sa mohla rozhodnúť, aký život chce žiť bez toho, aby ju za to spoločnosť súdila. Časť mladých žien zas aktívne bojuje za svoje práva v neziskových organizáciách, združeniach. Aj na politickej scéne sa snažia presadiť svoje práva, i keď je to veľmi ťažké kvôli spoločnosti a hierarchii moci, ktoré sú orientované na muža.

Počas rozhovoru budú Vašimi partnerkami Katalin Hodossy, Erzsébet Póda a Marianna Szapu, členky výboru Okrúhleho stolu pre rovnosť šancí pre ženy a deti. Čo by sme mali vedieť o týchto dámach? Ako pomáhajú ženám v problematike rovnosti šancí?

Katalin Hodossy ako zakladajúca členka neziskovej organizácie Tandem vedie tréningy sebarozvoja a sebapoznania, kde sa kladie dôraz na uvedomenie si podobností a odlišností mužských a ženských rolí. Po rozhovore pod jej vedením nasleduje „program senzibilizácie pohlaví“, počas ktorého môže každý vyskúšať, aké je byť v roli opačného pohlavia, a zároveň prežiť v tomto stave určité situácie. Erzsébet Póda je zakladateľka a šéfredaktorka internetového magazínu Netbaratnő.com. Tento portál sa zaoberá predovšetkým situáciou maďarských žien na Slovensku, a je zároveň najčítanejším ženským portálom. Okrem toho organizuje rozhovory pre deti v školskom veku o domácom násilí. Marianna Szapu je vedúca katedry filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, vysokoškolská pedagogička, zakladajúca členka Centra rodových štúdií.  Marianna ako vedúca a členka mnohých medzinárodných výskumov sa zaoberala a zaoberá úlohou a situáciou žien vo vedeckej oblasti. S kolegyňami vedie vysokoškolské kurzy o feministickej filozofii a ohľadom Gender Studies  publikovala aj vysokoškolskú učebnicu s názvom štúdiá

Napokon hlavná otázka: Akú má hodnotu človek ak je ženou? A ktoré sú tie témy, o ktorých bude reč počas rozhovoru?

Keďže toto bude prvý rozhovor s členmi tábora, chceme si ujasniť aj základnú terminológiu. Čo znamená byť mužom a ženou, aké stereotypy vplývajú na naše myslenie, a odkiaľ pramenia: ktoré očakávania rodiny, školy, cirkvi, a socializácie vplýva na nás najmarkantnejšie? Či sa vieme vymaniť zo začarovaného kruhu spoločenských očakávaní? Prečo sa očakáva od chlapcov, aby boli vynálezcovia, a od dievčat, aby rodili deti? Je skutočne pravdou, že chlapci sú lepší v technických veciach, a dievčatá v budovaní vzťahov? Je vopred určená voľba povolania, voľba zamestnania? Muž skutočne panuje spoločnosti a žena rodine?

Chceli by sme, aby sa do rozhovoru zapojilo aj obecenstvo, lebo všetky názory nás zaujímajú. Pre nás je veľmi dôležité, aby sme rozmýšľali spoločne. Po rozhovore každého s radosťou očakávame na „program senzibilizácie“, ako aj na ďalšie neformálne rozhovory.

A že aká je hodnota človeka, ak je ženou? Toto si môžeme vyjasniť počas výmeny názorov odborníkov a obecenstva. S rovnakou radosťou očakávame mužských aj ženských záujemcov!


besedy Bratislava Equality Gender knihy Komárno konferencia KOšice literatura menšinová literatúra muz Nitra násielie názor obrazy zien mensiny open space poradenstvo rodina rodovo citlivé vzdelávanie rodové roly rozhovor spisovateľky umenie veda vychova workshop škola ženská literatúra