Rodové rozdiely vo výchove

  • Bolemant Lilla
  • 0 Views
  • 0 komentárov
  • rodové roly . rodovo citlivé vzdelávanie . škola .

Nerodíme sa ako ženy, stávame sa nimi! – píše Simone de Beauvoir, feministická sociologička, vo svojej knihe Druhé pohlavie. Toto dielo podnietilo vznik feministických filozofických výskumov, zavedenie výrazov rod (spoločenská rola) a pohlavie (biologická rola). Základnou myšlienkou jej diela je, že rodová identita nie je biologicky podmienená, determinovaná, ale vytvára sa spoločenskými vzťahmi v procese socializácie.

Čo je vlastne socializácia?

Každá spoločnosť má svoj systém hodnôt, noriem, očakávaní o tom, akí majú byť jej členovia. Socializácia je proces integrácie do spoločnosti, počas ktorého sa jednotlivec naučí spoznať sám seba a svoje prostredie, osvojí si želané spôsoby správania a spolužitia. Pod socializačným procesom teda rozumieme všetko, čo sa učíme od svojho narodenia a čo nám nie je geneticky dané, ale vyvíja sa v interakcii s ľuďmi a prostredím. A samozrejme patria sem spôsoby správania, ktoré od nás očakáva spoločnosť ako od žien alebo mužov. Rodová socializácia je veľmi účinným politickým prostriedkom zachovávania nerovnomernosti, nerovného postavenia žien a mužov v spoločnosti. Od raného detstva sa učíme, ktoré zo spôsobov správania, vzorov, zvykov, myšlienok, zvykov, rolí sú vhodné a nevhodné. „Zdedíme” aspekty, hodnotenie našich činov a skúseností, vzory o obraze žien a mužov. O tom, že sú tieto zaužívané vzory správne, presvedčujú nás tým, že sú to tradície, dlhoročné skúsenosti atď. („aj tvoja stará mama a mama žila takto“).

Socializácia prebieha dvojakým spôsobom. Jeden je cieľavedomý, „otvorený“, snažiaci sa vytvoriť u dieťaťa presne určené spôsoby správania, ktoré očakáva rodina, škola, cirkev, a nedodržiavanie ktorých sa trestá. Druhý je skryté odovzdávanie vzorov a znakov, keď schvaľovaným alebo odmietaním určitých spôsobov správania a príkladov, napríklad rozdelenie prác na „typicky ženské a mužské“ v rodine, pochvaly v škole v prípade dievčat za usilovnosť a poslušnosť, v prípade chlapcov za dobré výsledky.

Vytváranie rodovej identity

Do obrazu, ktorý si vytvoríme o sebe v procese socializácie, patrí aj naša identita. Rodová identita je rod, s ktorým sa jednotlivec stotožňuje (nepresným označením: čím sa cíti byť). Na našu rodovú identitu však pôsobí aj spoločenské prostredie, v ktorom žijeme.

Prvým miestom socializácie je rodina, v ktorej sa novorodencovi dostáva už od prvej chvíle svojho života rodovo diferencovaná starostlivosť (podľa výsledkov európskych aj amerických výskumov). Dotyková a pohybová stimulácia vykazuje značné výsledky. Matky robia rozdiel už pri dojčení novorodencov: synom venujú viac času a pozornosti než dcéram, sú s nimi trpezlivejšie, berú ohľad na tempo detského organizmu, dojčenie trvá dlhšie. Približne v piatom mesiaci môžeme pozorovať ďalšiu odlišnosť: od dievčat vyžadujú väčšiu disciplínu a čistotnosť ako od chlapcov, čo tak aj zostáva, alebo narastá aj v ďalších obdobiach. Chlapcom skôr odpustia, ak sa pri hre alebo jedle zašpinia, ako dievčatám.

Veľmi dôležitým momentom v procese socializácie je výber hračiek „pre dievčatá“ a „pre chlapcov“. Spoločnosť a rodičia očakávajú, aby sa dievčatá hrali s bábikami, kuchynským náradím, a chlapci autíčkami, loďou, raketou, kockami. Ak si dieťa automaticky nevyberie želanú hračku, dospelý ho upozorní, aby si vybral správne. Počas hry sa vytvára dôležitá časť rodovej identity dieťaťa, príprava na rodové roly. Na základe ďalšieho výskumu vieme, že dievčatá sa počas hry menej vzdiaľujú od svojej mamy, než chlapci.

Je dôležité poznamenať, že od svojho útleho detstva obidve pohlavia dostávajú celý rad zákazov a príkazov zo strany rodičov a iných dospelých k svojmu správaniu. A tieto rozdiely v správaní sa vytvárajú na základe rodových stereotypov spoločnosti. Dôkazom toho sú napríklad nasledujúce výroky: „Chlapi neplačú!”, „Nebuď baba!” „Dievčatá sa nešplhajú po stromoch!”, „Si divoký ako chlapec!” Športové hry, rôzne druhy pohybových aktivít, ktorými v rámci školskej výchovy rozdeľujú chlapcov a dievčatá, tiež prispievajú k ich rozdielnemu duševnému a psychickému vývinu.

V rámci školskej socializácie sa tieto stereotypy odovzdávajú pomocou skrytého kurikula. Je to súbor zážitkov a skúseností, ktoré dieťa získava počas navštevovania školy pomocou spontánneho učenia sa. Školský systém, protiklady hodnôt, ktoré sprostredkúva škola a spoločnosť značne napomáhajú fungovaniu tohto fenoména. Učebnice síce deklarujú rovnosť mužov a žien, ale napriek tomu predstavujú ženy a mužov vo väčšine prípadov v stereotypických rolách. Muž je tvorca, riadi svet, agresívny, asertívny, rozhodný, žena je pasívna, poslušná, starostlivá, intuitívna, spája rodinu.

Deti v škole do svojich 10-12 rokov sa cítia byť rovnako slobodní, a sú aj rovnako hodnotení. Za svoju najdôležitejšiu úlohu považujú zvládnutie učiva a zaoberajú sa tým, čo ich najviac zaujíma. V tomto veku však nastane zmena v správaní dievčat, pretože sa začínajú fyzické zmeny – stávajú sa ženami – , a zrazu ich celé okolie začína hodnotiť podľa výzoru. Sebahodnotenie chlapcov sa naďalej sústreďuje na výsledky v učení sa, prípadne v športe, ale dievčatá sú zmätené: popri hodnotení ich školských výsledkov sa čoraz viac dostáva do pozornosti spolužiakov a učiteľov kladné alebo záporné hodnotenie ich ženskosti.

Úspechy dievčat sú rodičia a učitelia náchylní hodnotiť ako výsledok usilovnosti, nie nadaniu alebo schopnostiam. Na hodinách sa učitelia viac venujú chlapcom ako dievčatám, pričom chlapcov chvália za svoje výsledky, a dievčatá za dobré správanie a usilovnosť. V spoločnosti stále existuje stereotypné vnímanie tzv. ženských a mužských povolaní, ktoré učitelia a rodičia prízvukujú dievčatám a chlapcom, a usmerňujú ich k výberu „vhodného“ povolania. Preto plány dievčat o budúcom povolaní sa na druhom stupni základnej školy menia, opustia od veľkých plánov, a aj na strednej alebo vysokej škole sú ochotné sa vzdať svojich kariérových snov a plánov „v prospech rodiny“, lebo spoločnosť od nich očakáva, že splnia svoju „prirodzenú“ úlohu a budú sa starať o rodinu.

Chlapci sa tiež poddávajú stereotypom, od nich sa očakáva výkon a úspech za každú cenu, musia čeliť výzvam, ktoré sú neprirodzené, ako v prípade dievčat.

Stereotypné očakávania teda neprospievajú ani dievčatám, ani chlapcom. Práve preto je dôležité, aby sme sa týmto otázkam venovali a uvedomili si ich dôležitosť pri výchove svojich detí. Tieto procesy vytvárajú rodovú nerovnováhu, pretože reprodukujú hierarchiu podriadenosti a nadriadenosti a bránia obidvom pohlaviam v rozvíjaní ich schopností, možností a v slobodnej realizácii vlastných snov, plánov, a vytvorenia si plnohodnotného a pokojného života.

 

0 príspevkov
Povedz nám svoj názor

besedy Bratislava Equality Gender knihy Komárno konferencia KOšice literatura menšinová literatúra muz Nitra násielie názor obrazy zien mensiny open space poradenstvo rodina rodovo citlivé vzdelávanie rodové roly rozhovor spisovateľky umenie veda vychova workshop škola ženská literatúra