• Situácia žien

    Rodové rozdiely vo výchove

    Nerodíme sa ako ženy, stávame sa nimi! – píše Simone de Beauvoir, feministická sociologička, vo svojej knihe Druhé pohlavie. Toto dielo podnietilo vznik feministických filozofických výskumov, zavedenie výrazov rod (spoločenská rola) a pohlavie (biologická rola). Základnou myšlienkou jej diela je, že rodová identita nie je biologicky podmienená, determinovaná, ale vytvára sa spoločenskými vzťahmi v procese socializácie. Čo je vlastne socializácia? Každá spoločnosť má svoj systém hodnôt, noriem, očakávaní o tom, akí majú byť jej členovia. Socializácia je proces integrácie do spoločnosti, počas ktorého sa jednotlivec naučí spoznať sám seba a svoje prostredie, osvojí si želané spôsoby správania a spolužitia. Pod socializačným procesom teda rozumieme všetko, čo sa učíme od svojho narodenia a čo nám nie je geneticky…

  • Situácia žien

    Situovanosť písania žien v maďarskej literatúre

    Obraz ženy a spisovateľky v maďarskej literatúre Spisovateľky maďarskej literatúry prvej polovice 20. storočia čelili zo strany literárnej kritiky požiadavke, ktorá spájala v sebe dve, súčasne nesplniteľné úlohy. Prvou bolo vytvorenie textu, ktorý úprimne vyjadruje ich ženskosť, zároveň je jemný, nerušivý, cudný a zdržanlivý. Autorka mala nájsť pozíciu subjektu, ktorá jej umožňuje úprimné vyjadrovanie svojej (tradičnej, stereotypnej) ženskosti. K splneniu tejto požiadavky sa však musela dostať do pozície predmetu túžby pre muža, čiže byť pasívnou, cudnou a emocionálnou, ale súčasne aj úprimnou a samostatnou umelkyňou. Tento paradox dostával do problémov aj samotných kritikov, ktorí aj pri najúprimnejšej snahe sa vo svojich vyjadreniach neraz ocitli v konfliktoch so svojimi stereotypnými názormi.…

  • Situácia žien

    Mária Szucsich – spisovateľka s pirátskymi koreňmi

    Osudy spisovateľského páru v búrlivom 20. storočí   „Sme potomkami dalmátskych pirátov, ktorí sú pochovaní na jednom z ostrovov v Jadranskom mori,“ rozprávala mi s hrdosťou v hlase stará mama, keď prišla reč na jej rodinu. Prvé texty v pécskych novinách publikovala Mária Szucsich ešte ako mladé dievča pod pseudonymom Dalmata. So spisovateľkinou vnučkou Dr. Erzsébet Barta som sa zhovárala v jej budínskom byte. „Meno Márie Szucsich je len o čosi viac ako poznámka na okraji literárnej histórie,“ píše Zsófia Bárczi v súvislosti s autorkiným románom Od jari do zimy (Tavasztól télig). Kniha je denníkom desaťročného dievčatka, v ktorom opisuje istý úsek svojho života i života svojej schudobnenej rodiny, a to od apríla 1897 do februára 1898. „Len jednému nerozumiem: oplatí sa…

  • Situácia žien

    Písanie žien a národná identita

    Písanie žien a národná identita   Dôležitou súčasťou literárnych procesov je aj to, že ich vytvárajú a riadia ľudia a inštitúcie, ktoré sú ich súčasťou – píše Anna Menyhért vo svoje monografii Ženská literárna tradícia (Női irodalmi hagyomány)[1]. Podľa nej je stále rozšírený názor, že ak je dielo dobré, tak sa skôr či neskôr stane slávnym, pričom zabúdame na to, že sa to nestane samo, ale preto, že sa texty dostávajú do vzájomných prepojení medzi inštitúciami, redaktormi, spisovateľmi, čitateľmi, vedcami, novinármi, distribútormi, kníhkupcami, vydavateľmi za presne vymedzených podmienok. „Záujmy a mocenské vzťahy taktiež vytvárajú spoločný vkus jednotlivých období, kultúry a skupiny. Maďarské dejiny literatúry však nereflektujú túto skutočnosť až na…

  • Situácia žien

    Pozvánka na besedy so študentami /Ženy a muži

    Pozvánka na besedy so študentami VŠ v maďarských univerzitných kluboch v rámci projektu OSF-EEA: Ženy a muži Projekt Rodové scitlivovanie študentov a študentiek VŠ  – budúcich pedagógov bol podporený sumou  23 988,20 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP  2009- 2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu  Rodové scitlivovanie študentov a študentiek VŠ – budúcich pedagógov  je posilnenie aktívneho občianstva. Aké úlohy na nás kladie spoločnosť? Prijímeme ich alebo odmietame? Čo sa naučíme v škole okrem učebných obsahov? Čo znamená pojem skrytý učebný plán a rodovo citlivé vzdelávanie? Rodina, kariéra, partnerské vzťahy, politika, veda, umenie. Besedu Občianskeho združenie Phoenix…

  • Situácia žien

    Program konferencie 2015- Obrazy žien menšiny III.

    Nőképek kisebbségben III./ Obrazy žien menšiny III. Program Nokepek kisebbsegben III.  Hlavný organizátor: Phoenix Polgári Társulás (Pozsony) Občianske združenie Phoenix Bratislava Spoluorganizátori/-ky: Közép-Európai Tanulmányok Kara, Nyitrai Konstantin Filozófus Egyetem / Fakulta stredoeurópskych štúdií, UKF Nitra, Genderkutató Központ, BTK Comenius Egyetem / Centrum rodových štúdií UK Bratislava, Női és Gyermek-esélyegyenlőségi Bizottság, Szlovákiai Magyarok Kerekasztala / Výbor pre rovné príležitosti žien a detí pri Okrúhlom stole Maďarov na Slovensku Miesto: KeTK Nyitra / Fakulta stredoeurópskych štúdií UKF Nitra, Dražovská 4.  Termín: 17-18. septembra 2015 Program: 2015. szeptember 17., csütörtök / štvrtok 10:00–11:00 regisztráció 11:00–11:15 A konferencia megnyitója / Otvorenie konferencie: Tokár Géza 11:15–12:00 Thun Éva: Hogyan tanítsunk genderül? A genderpedagógia elmélete és gyakorlata…

  • Situácia žien

    Rovná príležitosť – rovný výsledok

    Rovná príležitosť – rovný výsledok / Same opportunity- same results Najnovším projektom Občianskeho združenia Phoenix by sme chceli osloviť poslucháčky a poslucháčov vysokých škôl, predovšetkým študentov pedagogických odborov, ktoré a ktorí by chceli vedieť viac o tom, aké očakávania a stereotypy určujú a riadia naše správanie, a v čom sú podobné alebo odlišné podľa toho, či sa týkajú žien alebo mužov. Ružový a modrý svet? Naozaj sa tak jednoducho delí na dva odlišné svety dievčatá a chlapci? Tak prečo malé dievčatá protestujú na webe proti tomu, že im ponúkajú všetky hračky len v ružovej farbe? Ženská a chlapská robota? „Len sa pozri na moje ruky, synček môj!” – citovala valstný…

  • Situácia žien

    Zabudnutý talent

    Koncom XIX. storočia sa nepatrilo, aby sa dievča z meštianskej rodiny vydalo na umeleckú dráhu. Očakávalo sa od neho, že sa vydá a porodí deti. Camille Claudel si však vybrala náročnejšiu cestu. Camille Rosalie sa narodila v roku 1864 ako druhé dieťa, no vyrastala ako prvorodená, keďže jej brat niekoľko dní po narodení zomrel. Jej matka takmer zošalela od žiaľu a túžila po ďalšom synovi. O štyri roky neskôr sa narodil Paul (budúci slávny spisovateľ a básnik), ktorý si užíval všetku matkinu lásku a pozornosť, z ktorej sa už Camille neušlo nič. Dievčatko začalo v trinástich rokoch modelovať z hliny. Bratovi prezradilo svoj sen stať sa slávnou sochárkou. O tri roky neskôr, keď sa presťahovali do Paríža, ju rodinný priateľ –…

  • Situácia žien

    Kto vychováva muža?

    Hoci sa ženy v určitých historických obdobiach zaoberali len tým, aby samých seba zviditeľnili, dnes kladú čoraz väčší dôraz aj na spoznanie problémov mužov. Cieľom väčšiny ženských hnutí je spolupráca mužov a žien a nie vytvorenie takého sveta, kde sa muži stanú neviditeľnými. Na prvý pohľad sa mnoho žien a mužov začuduje nad tým, koľko problémov trápi chlapcov, kým zapadnú do patriarchálneho sveta, v popredí ktorého stojí muž. Spoločnosť sa už pred narodením dieťaťa postará o to, aby dieťa vložila do pre neho určenej mužskej či ženskej roly. Výchovou formujeme alebo deformujeme ľudskú bytosť podľa danej spoločenskej deľby práce. V tom sú matky v popredí, teda svojimi výchovnými metódami podporujú udržanie patriarchálneho spoločenského rádu. Pozrime sa na…

  • Situácia žien

    Sklenený strop – a čo je pod ním

    Lilla Bolemant: „Podľa verejnej mienky je feministka protikladom všetkého, čo je ženské, neznáša mužov, chce prebrať ich rolu (…) a navyše je aj frustrovaná…“ Ako sa vyvíjajú ženské roly v našom každodennom živote? Prehodnotilo, zrovnoprávnilo sa postavenie žien v spoločnosti? Skvelá filmová režisérka Márta Mészáros v jednom z rozhovorov prezradila, že v 70. rokoch minulého storočia sa začala vo svojich filmoch venovať ženským problémom preto, lebo sa jej videlo, že v Maďarsku (a zrejme aj v okolitých socialistických krajinách) je situácia žien skôr trápením ako radosťou. A pseudodemokracia, pseudosloboda ich bremená ešte znásobila. S filmom Adopcia získala na berlínskom festivale cenu, doma sa však dočkala odsúdenia, veď robotníčka predsa nemôže byť osamelá a nešťastná… Netaktnou iróniou osudu je, že…