-
Situovanosť písania žien v maďarskej literatúre
Obraz ženy a spisovateľky v maďarskej literatúre Spisovateľky maďarskej literatúry prvej polovice 20. storočia čelili zo strany literárnej kritiky požiadavke, ktorá spájala v sebe dve, súčasne nesplniteľné úlohy. Prvou bolo vytvorenie textu, ktorý úprimne vyjadruje ich ženskosť, zároveň je jemný, nerušivý, cudný a zdržanlivý. Autorka mala nájsť pozíciu subjektu, ktorá jej umožňuje úprimné vyjadrovanie svojej (tradičnej, stereotypnej) ženskosti. K splneniu tejto požiadavky sa však musela dostať do pozície predmetu túžby pre muža, čiže byť pasívnou, cudnou a emocionálnou, ale súčasne aj úprimnou a samostatnou umelkyňou. Tento paradox dostával do problémov aj samotných kritikov, ktorí aj pri najúprimnejšej snahe sa vo svojich vyjadreniach neraz ocitli v konfliktoch so svojimi stereotypnými názormi.…
-
Mária Szucsich – spisovateľka s pirátskymi koreňmi
Osudy spisovateľského páru v búrlivom 20. storočí „Sme potomkami dalmátskych pirátov, ktorí sú pochovaní na jednom z ostrovov v Jadranskom mori,“ rozprávala mi s hrdosťou v hlase stará mama, keď prišla reč na jej rodinu. Prvé texty v pécskych novinách publikovala Mária Szucsich ešte ako mladé dievča pod pseudonymom Dalmata. So spisovateľkinou vnučkou Dr. Erzsébet Barta som sa zhovárala v jej budínskom byte. „Meno Márie Szucsich je len o čosi viac ako poznámka na okraji literárnej histórie,“ píše Zsófia Bárczi v súvislosti s autorkiným románom Od jari do zimy (Tavasztól télig). Kniha je denníkom desaťročného dievčatka, v ktorom opisuje istý úsek svojho života i života svojej schudobnenej rodiny, a to od apríla 1897 do februára 1898. „Len jednému nerozumiem: oplatí sa…
-
Písanie žien a národná identita
Písanie žien a národná identita Dôležitou súčasťou literárnych procesov je aj to, že ich vytvárajú a riadia ľudia a inštitúcie, ktoré sú ich súčasťou – píše Anna Menyhért vo svoje monografii Ženská literárna tradícia (Női irodalmi hagyomány)[1]. Podľa nej je stále rozšírený názor, že ak je dielo dobré, tak sa skôr či neskôr stane slávnym, pričom zabúdame na to, že sa to nestane samo, ale preto, že sa texty dostávajú do vzájomných prepojení medzi inštitúciami, redaktormi, spisovateľmi, čitateľmi, vedcami, novinármi, distribútormi, kníhkupcami, vydavateľmi za presne vymedzených podmienok. „Záujmy a mocenské vzťahy taktiež vytvárajú spoločný vkus jednotlivých období, kultúry a skupiny. Maďarské dejiny literatúry však nereflektujú túto skutočnosť až na…