V našich literárnovedných dielach a učebniciach sa často stretávame s analýzami a prezentáciami literárnych priateľstiev. Legendárne je priateľstvo Sándora Petőfiho a Jánosa Aranya, no ani po mnohé ďalšie príklady nemusíme chodiť ďaleko. Pravda, poetiek a spisovateliek bolo vždy menej ako mužov-literátov, keďže ženám nikdy nebola dopriata príležitosť, aby žili pre literatúru – a ak sa zopár „rebeliek“ predsa len pokúsilo písať, obvykle ich okamžite vyhlásili za málo talentované, precitlivené a príliš ženské. Akoby literatúra a talent boli iba výsadou mužov a akoby sa spôsob písania, prežívania a pohľadu žien na život nemohol stať základom umeleckého diela. A to len preto, že ho napísali ženy. Dokonca ani Margit Kaffke, ktorú jej súčasníci považovali za talentovanú autorku, sa nepodarilo uniknúť typickému mužskému…