Kto vychováva muža?

Hoci sa ženy v určitých historických obdobiach zaoberali len tým, aby samých seba zviditeľnili, dnes kladú čoraz väčší dôraz aj na spoznanie problémov mužov. Cieľom väčšiny ženských hnutí je spolupráca mužov a žien a nie vytvorenie takého sveta, kde sa muži stanú neviditeľnými. Na prvý pohľad sa mnoho žien a mužov začuduje nad tým, koľko problémov trápi chlapcov, kým zapadnú do patriarchálneho sveta, v popredí ktorého stojí muž.

Spoločnosť sa už pred narodením dieťaťa postará o to, aby dieťa vložila do pre neho určenej mužskej či ženskej roly. Výchovou formujeme alebo deformujeme ľudskú bytosť podľa danej spoločenskej deľby práce. V tom sú matky v popredí, teda svojimi výchovnými metódami podporujú udržanie patriarchálneho spoločenského rádu.

Pozrime sa na príklady! Matka svojou nekonečnou láskou, starostlivosťou a rozmaznaním syna (čo nerobí pri dcére) osudovo vplýva na život svojho syna. Syn bude presvedčený o tom, že ženy všetko znesú, všetko odpustia, prepáčia zlé správanie a neustále prekročovanie hraníc, sebeckosť. Nemusia obmedzovať svoje pocity voči matke-žene, nie je nutná vzájomnosť, zameriavanie sa len na seba je správne, nemusia sa starať o seba, brať zodpovednosť za fungovanie rodiny. A napokon, že starostlivé, trpezlivé, veľkorysé správanie voči dieťaťu sa vzťahuje na ženu, a nie na muža.

Po dvadsiatich rokoch takého súžitia, kde matka je tá, ktorá sa obetuje, a syn ten, ktorý obetu prijíma by bolo aj zvláštne, ak by syn toto isté neočakával aj od partnerky. Ženskosť sa neoddeliteľne spojí s obetavosťou a s materskou starostlivosťou. Tradičný rodinný model, v ktorej matka slúži rodine, vytvorí v duši syna dualitu. S matkou má dôvernejší vzťah, ale matka má podradnú úlohu, kým syn sa pripravuje na nadradenú úlohu muža. Keď syn prejde na stranu mužov, pocit nespravodlivosti sa v ňom nestratí, len bude potlačený. Dualita sa môže prejaviť v navzájom odporujúcich rozhodnutiach, prípadne v agresii, v emocionálnom odmietaní seba a iných. Neskôr vo vzťahu k vlastnému synovi, a v agresívnych pocitoch voči nemu.
Či sa žena vie vymaniť z nerovnocenného partnerského vzťahu alebo nevie, v každom prípade pokladá svoju situáciu za neistú. Spoločnosť neustálym kritizovaním matiek a zdôraznením dôležitosti materstva trvalo vzbudzuje v ženách pochybnosti o tom, či dobre vykonávajú svoju úlohu, či sú dobré matky. A akokoľvek túto vec robia, nikdy nie sú dostatočne dobré.
Ďalšia pochybnosť je ohľadom nenahraditeľnosti „mužského príkladu“ k tomu, aby chlapci vedeli zapadnúť do spoločnosti. Veľa žien získa presvedčenie, že žiadna žena (a slobodná vonkoncom) nevie vychovať syna. Namiesto toho, aby porozmýšľali o tom, čo znamená v skutočnosti „mužský príklad“.

Tento predsudok spôsobuje, že matky si myslia: k tomu, aby mohol byť niekto príkladom, stačí, že je jednoducho mužom. Akoby sme od mužov neočakávali ani charakter, ani pozitívne ľudské vlastnosti. Akoby sme hodnotili len zastarené mužské cnosti: tvrdosť, dominanciu, aroganciu, nedostatok emócií, necitlivosť, panovanie nad inými ľuďmi ako aj nad nebezpečenstvom. Ak sa trochu zamyslíme, zistíme, že toto sú práve protiklady všetkých tých vlastností, ktoré dnes žena očakáva a cení si u mužov. Akoby k výchove chlapcov nepostačili a neboli správne citlivosť, starostlivosť, empatia, humor, láskavosť, trpezlivosť, odvážnosť, rozvážnosť, zvedavosť. Muž môže byť vtedy príkladom, ak disponuje dobrými vlastnosťami ako človek.

Samozrejme nemáme za cieľ zhadzovať vinu za všetky chyby vo výchove na matky. Chceme len bližšie poukázať na to, čo sa skrýva za zdanlivo jednoduchým rodinným vzťahom otec-matka-dieťa. Matky pochopia aj nasledovnú vec: napriek tomu, že chcú vychovávať synov tak, aby boli k ženám pozorní, tiež sa nechávajú ovplyvniť. Sú kolaborantmi, keď otcovia a ich prostredie chcú „cvičiť“ synov, aby sa „nezoženštili“. Dokonca matky sa emocionálne vzdialia od synov, vraj pre ich dobro. Strach a des sa pri chlapcoch nelieči, ale sú za svoje strachy odsudzovaní. Hlavné hodnoty patriarchátu sú poslušnosť a autorita (pozri len organizáciu armád mužov). Ženy sa niekedy snažia zúčastniť sa na vládnutí nad svojimi deťmi, ako silnejší, ochrancovia mužskej strany. Chlapci však potlačia prežité nespravodlivosti zo strany starších, ako aj sympatie voči obetiam patriarchálnej autority, a postavia sa do radov silnejších. Ženy a muži sa nechávajú ovládať mužským svetom, a tak sa od seba odtrhnú.

Pre tých, ktorí sú pri moci by bolo nebezpečné, keby sa muži a ženy spojili. Preto neustále zneisťujú matky. Popritom spoločnými silami by sa dalo dosiahnuť veľa zmien v patriarchálnom spoločenskom systéme. Dôverujme vlastnej súdnosti, a nechcime z vlastných detí vychovať skutočného muža a skutočnú ženu, ale silných a správnych ľudí.

Zdroj: Aspekt