Priateľstvo Margit Kaffky a Anny Lesznai

V našich literárnovedných dielach a učebniciach sa často stretávame s analýzami a prezentáciami literárnych priateľstiev. Legendárne je priateľstvo Sándora Petőfiho a Jánosa Aranya, no ani po mnohé ďalšie príklady nemusíme chodiť ďaleko. Pravda, poetiek a spisovateliek bolo vždy menej ako mužov-literátov, keďže ženám nikdy nebola dopriata príležitosť, aby žili pre literatúru – a ak sa zopár „rebeliek“ predsa len pokúsilo písať, obvykle ich okamžite vyhlásili za málo talentované, precitlivené a príliš ženské. Akoby literatúra a talent boli iba výsadou mužov a akoby sa spôsob písania, prežívania a pohľadu žien na život nemohol stať základom umeleckého diela. A to len preto, že ho napísali ženy.

Dokonca ani Margit Kaffke, ktorú jej súčasníci považovali za talentovanú autorku, sa nepodarilo uniknúť typickému mužskému verdiktu. Zaslúžila by si oveľa väčšiu pozornosť, pričom zaujímavou „prímesou“ jej literárneho a súkromného života bolo dlhoročné priateľstvo s Annou Lesznai, ktoré je prinajmenšom rovnako hodnotné ako ktorékoľvek iné priateľstvo medzi umelcami z radov mužov.

Toto priateľstvo pôsobivo opisuje Anna Földes v monografii o Margit Kaffke: „Samotu Margit Kaffky zmierňovalo dlhoročné hlboké priateľstvo, ktoré sa vytvorilo medzi ňou a Annou Lesznai. Obe autorky zohrávajú významnú úlohu v maďarskej literatúre, no to by ako základ pre ich priateľstvo nestačilo. Tento pekný vzťah obe ospievali v dielach Zastávky/Állomások (Kaffka) a Na počiatku bola záhrada/Kezdetben volt a kert (Lesznai).

Ich ženské osudy spájala túžba preraziť, vzbúriť sa proti konvenciám a nadovšetko úcta k poézii. Anna Lesznai bola emancipovanou ženou aj v súkromí. Obe sa prvýkrát vydali unáhlene a po rozvode sa každá rozhodla  vychovávať syna sama. Materstvo pre ne znamenalo zážitok, úlohu, no nie životný cieľ.

Príbeh zoznámenia sa a vzťahu dvoch poetiek, ktoré v knihe vystupujú pod menami Lizó a Leóna, sprítomňuje vo svojom rozsiahlom rodinnom románe Anna Lesznai.

„Pretože tam s nimi bola aj Leóna, priateľka a vzor Lizó. Jediná žena, o talente ktorej jej mužskí kolegovia nepochybovali a pokladali ju za rovnocennú literátku. Bola prekvapujúcim zjavom. Spojila do dokonalého celku atribúty krásy a ošklivosti. Svoj mimoriadny talent vnímala len ako dar, ktorý jej bol nadelený a ktorý niesla na svojich pleciach.

Boli by predurčené na to, aby sa závistlivo nenávideli. Lizó závidela Leóne talent a Leóna zasa Lizó istotu a blahobyt, v ktorom žila. Pod povolaným perom Leóny sa každá veta, každá poviedka spájala do harmonického a dokončeného celku, kým texty Lizó sa často roztekali a chýbala im forma. Čo by Lizó dala za to, aby písala prózy ako Leóna, s takou sebaistou maďarskosťou, aká je daná len tomu, kto okrem latinčiny neovláda žiadny iný cudzí jazyk. Jej vlastný štýl je len masou priebežne zaznamenávaných poetických fragmentov, zaťažovaných príliš kvetnatými a skrytými súvislosťami.

Keď Leóna na svitaní vstávala a po príchode z práce si sama zohrievala večeru, myslievala na hladkú a bezchybnú tvár Lizó, za ktorú mohla vďačiť dlhému spánku; predstavovala si, k akej krajčírke by chodila a aké večerné šaty by si objednala, keby bola dcérou veľkostatkára s dvoma tisíckami holdov zeme. Ako jedno môže byť Lizó, či časopis uverejní v tomto čísle jej texty, veď nie je odkázaná na úbohý honorár. A hľa, aký jemný kabát si aj teraz bezstarostne húžve za chrbtom.

Lizó zasa dychtivo čítala Leóninu najnovšiu poviedku. Zapýrila sa, keď pocítila bolestivý pôžitok z čítania: kiežby ona vedela takto písať! V tomto čísle uverejnia aj dve Leónine básne, kým tie jej zasa odložili. Hoci, keď je reč o básni, metafory Lizó vyvierajú z väčšej, tajomnejšej hĺbky. To jej veľkodušne povedala aj Leóna, keď sa prvýkrát stretli, dokonca sa ponúkla, že napíše o jej prvej básnickej zbierke priaznivú recenziu. A to bolo od nej pekné! Spriatelili sa za necelú polhodinu. Obe boli neskúsené, do prešibanej, múdrej Budapešti si priniesli vidiecke srdce.“

Veľký dôraz na tento vzťah kladie v životopise Anny Lesznai aj Erzsébet Vezér. Jedným z jeho vonkajších prejavov bol aj projekt, v rámci ktorého obe poetky, ktorých sa v rovnakom čase dotklo čaro hinduistickej filozofie, spolu preložili Claudelovo dielo Odpočinok siedmeho dňa pre literárny časopis Nyugat. Už štýl dobového literárneho života naznačuje, že sa stretávali pravidelne a často. Obe navštevovali literárny salón Emmy Ritoók aj večery časopisu Nyugat. Anna Lesznai sa cítila príjemne na nedeľňajších popoludniach u Margit Kaffky, kde sa na spôsob literárnych salónov schádzali podobne zmýšľajúci umelci. Aj Kaffka prijala pozvanie na statok Anny Lesznai do Hrušova a tento kaštieľ zohral neskôr v jej živote veľmi dôležitú úlohu, lebo sa tu zoznámila so svojou životnou láskou – s druhým manželom Ervinom Bauerom.

Neskôr už priateľstvo Kaffky a Lesznai nebolo také pevné, no autorky voči sebe neprechovávali hnev. Anna Lesznai mohla Kaffke, ktorá nečakane podľahla španielskej chrípke, ponúknuť pravicu na zmierenie už len vo svojom nekrológu: „Nech sú požehnaní všetci, ktorí pomohli vrátiť sa domov hodnotnej, drahej, darmi obťažkanej duši tuláčky Margit Kaffky.“

Lilla Bolemant